Zoznámte sa s Perrym

FAP – syndróm familiárnej adenomatóznej polypózy – je zriedkavé dedičné ochorenie, ktoré sa zvyčajne prejaví do 40. roku života a  neskôr vedie k rakovine hrubého čreva.

Perry Swisher vie na základe skúseností zo svojho blízkeho okolia, že tento syndróm môže postihnúť každú generáciu. Jeho stará mama zomrela vo veku 53 rokov a jeho matka  ako 36-ročná – obe na rakovinu hrubého čreva. Strýkovi diagnostikovali FAP vo veľmi mladom veku a  mal len 20 rokov, keď sa rozhodol pre operáciu s vyvedením ileostómie. Preto, keď si Perry koncom roka 2013, ako 35 ročný našiel v stolici krv, napadla mu tá najhoršia myšlienka.

Vyšetrenia ukázali, že v Perryho hrubom čreve je množstvo  polypov a lekári boli dosť skeptickí, dávali mu len pár rokov života. „Spomínam si, že mysľou mi prebehla celá naša rodina, aj to, ako ju ovplyvnila rakovina hrubého čreva – a rozhodol som sa bojovať.“

Perry sa rozhodol pre ileostómiu, rovnako ako predtým jeho strýko. „Vtedy sa začal môj nový život,“ hovorí. „Spočiatku to bolo veľmi bolestivé a  nepríjemné, ale rodina ma veľmi podporovala. Strýko sa stal mojím sprievodcom životom so stómiou. Sám má dve zamestnania, ale nikdy sa na nič nesťažuje. Som mu vďačný za všetky  poznatky o tom, ako žiť so stómiou. Je  mojím hrdinom." 

Dnes Perry pracuje ako operátor ťažkých zariadení, so špecializáciou na zrovnávače ciest používané pri výstavbe ciest. Hovorí, že taká fyzicky náročná práca so stómiou bola značná výzva, ale nie jediná a najdôležitejšia.

 „Dovtedy som myslel len na fyzické obmedzenia stómie a neuvedomil som si, že veriť si, že môžem pokračovať v  práci, ktorú  som robil pred operáciou s vyvedením stómie, je tá najväčšia výzva.  Poznanie, že ľudia so stómiou môžu pracovať, chodiť do školy, starať sa o rodinu a robiť všetko to, čo ostatní ľudia, mi pomohlo pokračovať v mojom živote. Som vďační za ľudí v  mojom živote, ktorí mi pomohli cítiť sa opäť normálne."